Onkologické a hematoonkologické ochorenia
Melanóm
Melanóm patrí k najzhubnejším a najzákernejším nádorom pre svoju schopnosť rýchlej tvorby metastáz. Vyskytuje sa predovšetkým na koži, ale môže sa objaviť aj v oku alebo na slizniciach, pritom len tretina melanómov vzniká zo znamienka.
Melanóm vo väčšine prípadov býva na prvý pohľad iný ako okolité znamienka. Varovnými signálmi sú zmena zafarbenia a veľkosti, nepravidelnosť, náchylnosť ku krvácaniu, svrbenie či vytvorenie rany na povrchu. Výskyt melanómu v posledných rokoch výraznejšie narastá, v európskych krajinách každoročne o 5%. Objavuje sa u čoraz mladších pacientov a zaberá významné miesto medzi chorobami ľudí v produktívnom veku. U ľudí mladších ako 40 rokov sa vyskytuje častejšie u žien ako u mužov, najmä vo veku 25 – 29 rokov. Po 65. roku života sa objavuje dvakrát častejšie u mužov ako u žien.
Melanóm je najčastejšia malignita u žien vo veku 25-29 rokov. Po 65. roku sa však objavuje dvakrát častejšie u mužov ako u žien.
V priebehu 30 rokov stúpol počet prípadov rakoviny kože štyrikrát a stal sa z nej najčastejší druh nádorového ochorenia.
Každý rok sa počet novozistených melanómov u obyvateľov väčšiny európskych krajín zvýši o cca 5%.
Na Slovensku je ročne 800 ľudí novodiagnostikovaných na melanóm, pričom každý rok na toto ochorenie umiera 270 ľudí.
Zdroj: www.uzsr.sk, www.npz.sk, Onkológia 2016, J.Ferlay et al./European Journal of Cancer 103
Vznik ochorenia je ovplyvnený vzájomným ovplyvňovaním rôznych faktorov prostredia (napr. ultrafialové žiarenie, nepravidelné a nárazové opaľovanie, opakované spálenie citlivej kože, návšteva solárií, vystavenie ionizujúcemu žiareniu) a genetickou náchylnosťou. Prognóza nádoru závisí od štádia ochorenia, včasný záchyt melanómu sa preto považuje za rozhodujúci faktor prežitia.
Liečba metastatického melanómu stagnovala desaťročia a donedávna prežívalo päť rokov iba 5 % pacientov. K výraznému zlepšeniu tejto situácie došlo až v priebehu posledného obdobia a my v Novartise svojou inovatívnou liečbou takisto prispievame k predĺženiu a zlepšeniu kvality života pacientov s týmto ochorením.
Karcinóm prsníka
Karcinómom prsníka sa zaoberáme už vyše 25 rokov a prispievame k riešeniu ochorenia, ktoré je v priebehu života diagnostikované jednej z ôsmich žien. Ide o v súčasnosti najčastejšie sa vyskytujúci zhubný nádor u žien, pričom u mužov ide o extrémne vzácne ochorenie. Toto ochorenie, roky považované za smrteľné, sa s príchodom nových inovatívnych možností liečby stáva chronickým.
Na Slovensku však ročne umierajú stovky žien na rakovinu prsníka, pretože prišli príliš neskoro. Každý rok pribudne okolo 3 300 novodiagnostikovaných pacientok, ich celkový odhadovaný počet je viac ako tridsaťtisíc. Pritom pri preventívnych prehliadkach by sa ochorenie zistilo vo včasnom štádiu a pravdepodobne by sme týmto prístupom zachránili život ročne až 300 ženám.
Karcinóm obličky
Karcinóm obličky tvorí na Slovensku približne 4% zo všetkých zhubných nádorov. Najčastejším nádorom obličiek je nádor adenokarcinóm, ktorý býva diagnostikovaný medzi 40.- 60. rokom života, pričom tvorí až 85% všetkých nádorov obličiek a postihuje dvakrát častejšie mužov ako ženy.
Na Slovensku každoročne pribúda 600 nových prípadov tohto ochorenia, presná príčina vzniku je však stále nejasná. Napriek tomu poznáme niektoré rizikové faktory, ktoré zvyšujú riziko vzniku tohto karcinómu, ako sú starší vek, fajčenie, obezita, vysoký krvný tlak, dlhodobá dialýza či niektoré genetické ochorenia.
Vďaka našej inovatívnej liečbe môžu aj títo pacienti prežiť pri zachovaní kvality života viac času so svojimi najbližšími.
Hematoonkologické ochorenia
Myelofibróza (MF)
Myelofibróza je nádorové ochorenie kostnej drene, ktoré patrí medzi chronické myeloproliferatívne neoplázie (MPN). Je charakterizovaná tvorbou jazvovitého tkaniva v kostnej dreni, kedy kostná dreň nie je schopná produkovať dostatok krvných buniek (červených krviniek, bielych krviniek a krvných doštičiek).
Dôsledkom je presun krvotvorby do pečene a sleziny, a tým dochádza k ich zväčšovaniu. Pečeň a slezina však nie sú schopné v dostatočnom množstve tvoriť krvné bunky a postupne dochádza k poklesu všetkých krvných buniek.
MF sa považuje za zriedkavé ochorenie, celosvetovo postihuje menej ako 50 ľudí zo 100 000 za rok. Najčastejšie sa diagnostikuje u pacientov vo veku 60 až 70 rokov, postihuje mužov a ženy relatívne rovnako často.
Väčšina pacientov nemá pri diagnóze žiadne ťažkosti a často ide o náhodný nález abnormalít krvného obrazu. Klinické príznaky ochorenia sú obyčajne spôsobené až zväčšujúcou sa slezinou, najčastejšími príznakmi sú únava, nočné potenie, bolesti kostí, pocit skorého zasýtenia.
Liečba vzhľadom na rôznorodosť príznakov, štádií vyžaduje stanovenie individuálneho liečebného plánu pre každého pacienta. Avšak v súčasnosti už existuje liečba, ktorá dokáže zmierniť príznaky ochorenia a zlepšiť kvalitu života.
Polycytémia vera (PV)
Polycytémia vera je nádorové ochorenie kostnej drene, ktoré patrí medzi chronické myeloproliferatívne neoplázie (MPN). Je charakterizovaná zvýšenou tvorbou červených krviniek, ktorých nadbytok spôsobuje zahustenie krvi a spomaľuje jej prúdenie. Zahustenie krvi môže spôsobiť tvorbu krvných zrazenín – trombózu. Tá môže spôsobiť srdcový infarkt, cievnu mozgovú príhodu, pľúcnu embóliu alebo trombózu brušných ciev.
PV je ochorenie staršieho veku (výskyt 60 rokov), ale na PV je dôležité myslieť aj u mladých pacientov, u ktorých je prvým prejavom ochorenia trombóza. Ochorenie sa vyskytuje u 2 zo 100 000 prípadov, pričom častejšie u mužov.
Najčastejšími príznakmi sú únava, svrbenie kože, bolesti hlavy.
Cieľom liečby je zabrániť komplikáciám, ako je trombóza s možným rizikom úmrtia a tiež zabránenie rozvinutia PV do myelofibrózy alebo akútnej myeloblastovej leukémie. Štandardom liečby sú preto postupy, pomocou ktorých je možné zmierniť príznaky, a tak zlepšiť kvalitu života.
Chronická myelocytová leukémia (CML)
Chronická myelocytová leukémia je zhubné ochorenie krvotvorných buniek, ktoré sa nachádzajú v kostnej dreni. Vzniká chybným premiestnením častí génov medzi 9. a 22. chromozómom, dôsledkom čoho vznikne zmenený tzv. Philadelphia chromozóm.
Práve ten sa vyskytuje u viac ako 95 % pacientov s CML a považuje sa za príčinu tohto ochorenia. Vedie k abnormálnemu rozmnoženiu bielych krviniek, ktoré však nie sú schopné adekvátne plniť svoju funkciu.
Postihuje ľudí v produktívnom veku, častejšie mužov ako ženy. Incidencia predstavuje cca 1-2 prípady na 100 000 ľudí ročne a tvorí zhruba 15% zo všetkých leukémií. Klinické príznaky sú pomerne nenápadné – strata na hmotnosti, nebolestivé zväčšenie sleziny, zvýšené teploty.
Liečba CML je založená na podávaní liekov, ktoré vyradia z činnosti chybný enzým, zapríčiňujúci rast buniek a pacienti môžu viesť život bez obmedzení. Väčšina pacientov dosiahne kompletnú remisiu ochorenia – čiže úplné vymiznutie príznakov.